MANASLU 2016

Nepál – Philim – 23. 5. 2016

Tohtoročné himalájske dobrodružstvo sa pomaly končí. Hľadám správne slovo na pomalšie, ako pomaly – a nič mi nenapadá. Ako by ma Himaláje nechceli pustiť domov. Tak ako si to pamätám z detstva pri našich večerných pouličných chlapčenských hrách: „Ááále teta, nechajte Petra ešte chvíľu vonku, veď lampy ešte nesvietia“. Dnes rieka Budhi Gandaki strhla všetky tri mosty pod dedinou Jagat a tak sa môj zostup do rušného „civilizovaného“ sveta trochu predĺži. Michal aj Horia sú už v Kathmandu a pravdupovediac nemenil by som, aj keď sa na stretnutie s nimi teším. Prežili sme spolu parádnu expedíciu so všetkým, čo k himalájskej expedícii patrí. Na začiatku to bola iba Manaslu a my. Potom pribudla skupina holandských „mariňákov“. Zo začiatku som sa aj trocha bál, ale nakoniec sa z týchto „žoldákov“ vykľula celkom dobrá partia ľudí, ktorí majú radi hory a čo – to v nich už aj preskákali. Manaslu je známa, ako hora snehových búrok a často vám ani 1,5 m dlhé bambusové palice nestačia na to, aby ste našli svoj stan a ani tento rok nebola iná. Snehu sme si užili dosýta. Hľadanie cesty cez ľadovec, „dvojvaječný“ sneh pri razení stopy, zhnitý ľad, v ktorom nedrží NIČ hromy a blesky – skrátka všetko. Nakoniec sme sa predsa len k vrcholu priblížili nadohmat a náš deň „D“ vyšiel na 10. mája 2016. Vyrazili sme z nášho posledného bivaku vo výške okolo 7 100 metrov presne o polnoci a svitanie nás zastihlo pri zvyškoch stanov 4. tábora. Michal sa rozhodol pre návrat a my s Horiom sme pokračovali v ceste na vrchol. Detaily sú nepodstatné. To čo sa deje počas vrcholového výstupu je len vecou tých, ktorí sa ho zúčastnia (opýtajte sa ich, možno vám niekedy pri pive nejaké intímnosti prezradia). Na pravé poludnie sme boli s Horiom pri vrcholových vežiach a na tej najvyššej sme sa vystriedali, aby si najvyšší bod Manaslu užil každý sám. Ten druhý si užíval úlohu kameramana. Tradične úmorný zostup a o štvrtej sme už boli všetci traja opäť spolu v stane. Veľmi som si prial, aby sme na vrchole stáli všetci traja a tak sa žiadne veľké „rozkošovanie“ nedialo. Bol som trocha smutný z toho, že sa to Michalovi nepodarilo dotiahnuť až na vrchol, jeho dni však ešte určite prídu. Zostup do základného tábora, stretnutie s kamarátmi, ktorí nám vyšli naproti s teplým čajom, dobré jedlo, vrcholová torta a rozprávanie dlho do noci v jedálenskom stane – tak, ako po každom úspešnom návrate z vrcholu. Po zostupe do dedinky Samagaon sa Michal z kozmetických dôvodov (predsa len poorezovaný nos od omrzlín nevyzerá najlepšie ani na chlapovi) rozhodol vrátiť do teplého Kathmandu a my s Horiom sme vyrazili na druhú časť nášho tohtoročného himalájskeho dobrodružstva, severný hrebeň Manaslu. Zbalili sme všetko potrebné na osemdňový výstup a 15. mája sme vyrazili z reštaurácie v Samagaone. Čistý tatranský štýl. Cez dedinu Samdo sme vstúpili do absolútneho neznáma ľadovca Syacha. Každodenná drina na ľadovci bola vždy večer odmenená nádherným miestom na bivak. 19. mája sme našli cestu do sedla pod Manaslu North, to však bolo z tejto strany beznádejne zavreté obrovským súvislým prevejom. Predpoveď počasia, ktorá nám prišla od Vitora bola rovnako hrozivá, ako prevej nad nami. Žiadna šanca na pokračovanie vo výstupe. Aj tak to niekedy v horách býva. Ťažko vydreté metre sme zbehli prekvapivo rýchlo a 20. mája sme boli späť v Samagaone. Ťažké mraky a dážď rýchlo vyliečili naše sklamanie z návratu. Smola, alebo šťastie? Mám byť sklamaný, alebo spokojný s výsledkom expedície? Nič z toho však akosi necítim. To čo cítim je vďaka. Vďaka za to, že som mohol prežiť ďalšie nádherné himalájske dobrodružstvo. Vďaka všetkým priateľom a partnerom, ktorí mi pomohli expedíciu zorganizovať, vďaka tým s ktorými sme spolu mrzli v základnom tábore i nad ním, vďaka tým, ktorí mi držali palce a verili mi. Veľká vďaka všetkým mojim blízkym za to, že museli opäť raz prežiť pár týždňov strachu a neistoty. A samozrejme vďaka nádhernej hore Manaslu za to, že mi dovolila dotknúť sa jej vrcholu a vrátiť sa späť do „nášho“ sveta. Teda ešte sa so mnou trocha hrá, ale to je už len také laškovanie na rozlúčku – aspoň dúfam.

Camp 2

Pod vrcholom Manaslu

Vrchol Manaslu

Pohľad z vrcholu Manalsu

Zostup z Manaslu

19. 5. 2016

Podľa poslednej správy od Petra ich výstup na hlavný vrchol Manaslu (8 163 m) severným hrebeňom cez Manaslu North (7 157 m) zastavil snehový prevej pod českým sedlom a poveternostné podmienky. Chlapci vrátili späť do druhého bivaku. Týmto ukončili svoj pokus o výstup.

Ďakujem všetkým za držanie palcov a veľkú podporu Petrovi a Horiovi.

18. 5. 2016

Peter a Horia sú už vo svojom druhom bivaku. Ráno najprv zlanili na ľadovec, prešli cez morénu až pod stenu, kde si urobili bivak. Včera zažili búrku aj s bleskami, našťastie, v čase, keď už boli v stane. Dnes mali deň  bez sneženia, dúfajú, že to tak aj vydrží.

Peter and Horia are in Bivouac 2 already. Before that, they had to abseil to the glacier in the morning, cross the moraine to reach the bottom of the wall, where they set up the bivouac. Yesterday – there was a storm with lightning, but they were in the tent already. Today – is not snowing and they hope it stays this way.

17. 5. 2016

Dnes prišla sms Peter a Horia sú už vo svojom prvom bivaku a vonku sneží.
Text message from Peter today says, that they are both at bivouac 1 already and it’s snowing.

16. 5. 2016

Po dvoch dňoch oddychu v Samagaone (3 520 m) došli dnes ráno Peter a Horia do dediny Samdo (3 875 m). Ak to podmienky dovolia, od zajtra je ich ďalším cieľom výstup na hlavný vrchol Manaslu (8 163 m) severným hrebeňom cez Manaslu North (7 157 m). Výstup a zostup je plánovaný na sedem až osem dní. Hlavná časť výstupovej trasy a kľúčové technické miesta ležia vo výške nad sedemtisíc metrov. Pre Michala sa expedícia skončila, vracia sa do Káthmandu a následne domov. Prajeme mu skoré uzdravenie.
O ďalšom postupe svojho projektu budú chlapci informovať hneď, ako to bude možné a budú mať signál.
Držme palce!

After two days of rest in Samagaon (3,520 m) Peter and Horia arrived at Samdo village (3,875 m). Their next aim is to climb the main peak of Manaslu (8,163 m) through the north ridge of Manaslu North (7,157 m), if the conditions will be favourable. The ascent and descent is planned for seven or eight days, with the key technical points above 7,000 metres. The expedition is over for Michal, who is going back to Kathmandu, and after that home. We wish him quick recovery. Boys will be informing us about their progress as soon as they have signal.
Keep fingers crossed for them!

Nádherný hrebeň Manaslu North – náš ďalší cieľ.

15. 5. 2016

Peter dnes poslal zopár fotiek z expedície

Vrcholové výhľady

10. 5. 2016 – 13.00 hod. – vrchol Manaslu

Horia na hrebeni pod hlavným vrcholom Manaslu

Prvá z troch vrcholových veží Manaslu

Horia na ceste z vrcholového plató

Vlna mrakov nad vrcholom Manaslu

Naike Peak (6 211m) z bivaku pod Severným sedlom

Cesta do Severného sedla

Horia a Michal nad ľadopádom spolu s Naike Peakoma

Horia a Michal pod prvým ľadopádom

Svitá a my vyrážame zo základného tábora

11. 5. 2016

Peter, Michal a Horia zostúpili do základného tábora.
Peter, Michal and Horia are already at Base Camp.

10. 5. 2016

SUMMIT!
Dnes 10. 5. 2016 o 13.00 miestneho času dosiahli vrchol Manaslu Peter Hámor a Horia Colibasanu bez kyslíka a výškových nosičov. Výstup začali 7. mája zo základného tábora do C1 (5 800 m). V sobotu prespali vo výške 6 700 m a v nedeľu došli do výšky 7 100 m, kde o polnoci začali vrcholový výstup na Manaslu. Michal Gabriž sa musel otočiť. Všetci traja sú v poriadku.
Prajeme šťastný a bezpečný návrat do základného tábora.

Today, May 10th, 2016 at 1:00 pm local time, Peter Hámor and Horia Colibasanu reached the summit of Manaslu without the use of artificial oxygen or high altitude porters. They began the ascent from the Base Camp on May 7th to the Camp 1 (5 800 m), then slept at 6 700 m on Saturday, got to 7 100 m on Sunday, from where they started the summit push to Manaslu at midnight. Michal Gabriž had to turn back. All three of them are safe and sound.
Fingers crossed for safe descent to the Base Camp!

9. 5. 2016

Chlapci dnes došli do výšky 7100 m, kde si postavili stan. Ráno by mali ísť vyššie. Držíme palce, aby to bolo čo najvyššie.

Boys have reached 7100 m, where they’ve built their tent. They will climb higher again in the morning. We wish them to climb as high as possible.

8. 5. 2016