Moje tohtoročné himalájske dobrodružstvo sa definitívne skončilo a po takmer troch mesiacoch strávených v nepálskych horách som opäť doma. Známe tváre, zasnežené tatranské vrcholy a práca. Všetko, na čo som sa v posledných dňoch veľmi tešil, si teraz naplno užívam. Teším sa z každého dňa a mám radosť aj zo zdanlivo nepodstatných maličkostí. Príjemný stav mysle vyčistenej horami. Viem, že ste mi mnohí držali palce a s napätím sledovali náš postup. Veľmi vám za to ďakujem a som rád, že je stále veľa ľudí zaujímajúcich sa o hory a to, čo sa v nich deje. A čo sa udialo tento rok na Dhaulágirí? Po aklimatizácii, ktorú som ako obyčajne absolvoval v okolí Manaslu a Mont Everestu, sme v polovici apríla postavili náš základný tábor na ľadovci pod severozápadným hrebeňom Dhaulágirí. Absolútny pokoj a samota, v Himalájach čoraz vzácnejšia, a nádherný hrebeň, ktorý je aj po takmer sedemdesiatich rokoch horolezeckej histórie v nepálskych Himalájach stále neprelezený. Myšlienku pokúsiť sa preliezť poslednú logickú líniu na vrchol jednej z najkrajších hôr Himalájí som nosil v hlave od roku 2009, kedy som ju uvidel po prvý raz. Nádherný priamy hrebeň začínajúci takmer jeden a pol kilometrovou skalnou bariérou zakončenou hrozivo vyzerajúcim vysutým ľadovcom. Práve tento múr bol doteraz neprekonateľnou prekážkou a dôvodom, prečo je severozápadný hrebeň stále neprelezený. Po troch týždňoch hľadania čo najbezpečnejšej trasy a lezenia, aké som doteraz v Himalájach ešte nezažil, sa nám nakoniec podarilo dostať na samotný hrebeň vo výške takmer 6000 metrov. Cesta sa pred nami často až zázračne otvárala a čím sme boli vyššie, tým bola logickejšia a ľahšia. To, čo bolo najväčším otáznikom a čoho sme sa najviac obávali sme mali zrazu za sebou a naša radosť bola naozaj veľká. Terén na hrebeni bol už oveľa miernejší a my sme boli presvedčení, že nás už nič nemôže zastaviť. Potrebovali sme „iba“ pár dní dobrého počasia, aby sme našu cestu ukončili tak, ako sa patrí – na vrchole. A tu nás šťastie, ktoré sme mali doteraz, definitívne opustilo. Silný vietor, fúkajúci na Dhaulágirí takmer nepretržite, bol na exponovanom hrebeni naozaj nepríjemný a nebezpečný a ani na tretí pokus nás na vrchol nepustil. Veľa nádeje na zlepšenie počasia nedávali ani predpovede, ktoré pre nás aj tento rok pripravoval portugalský meteorológ a paraglider Vitor Baia, a tak sme sa rozhodli našu expedíciu ukončiť. V tomto prípade „ukončiť“ možno nie je to správne slovo, pretože všetci traja sa chceme na „náš“ hrebeň čo najskôr vrátiť a tak by bolo možno lepšie povedať, že sme sa rozhodli naše snaženie o dokončenie tohto prvovýstupu na istý čas prerušiť. Chuť do lezenia máme rovnakú, ak nie ešte väčšiu, tím sa osvedčil a teraz už vieme presne, čo nás čaká. Zostáva len prežiť „pár“ mesiacov, ktoré nás delia od ďalšej expedície a môžeme opäť vyraziť.
Ešte raz sa chcem poďakovať všetkým, ktorí mi pri príprave a organizovaní tohtoročného Himalayadventure MMXIX pomohli. Všetkým podporovateľom, výstrojcom a sponzorom, bez ktorých by sa táto expedícia nikdy neuskutočnila, no a samozrejme všetkým vám, ktorí ste sledovali náš výstup a držali nám palce.
20. 5. 2019
Snaha o prvovýstup nevyšla… Petra, Horiu a Mariusa na hrebeni znova zastavil silný vietor a otočil ich späť. Nakoľko predpovede počasia na nasledujúce dni sú už len horšie, prvovýstup sa musí odložiť do budúcna. Chlapci síce urobili kus ťažkej práce, ale počasie pracovalo celú dobu proti nim. Všetci sa už nachádzajú v základnom tábore, ktorý o niekoľko dní opustia.
Všetkým sa chceme poďakovať za podporu a za to, že ste držali palce.
The attempt for the first ascent has not been successful. Peter, Horia, and Marius were turned back by strong winds on the ridge again. And because weather forecasts for the next days are only getting worse, the first ascent has to be postponed for next time. The guys did a lot of hard work, but the weather was against them the whole time. They are all back in the base camp, which they’re going to leave in a few day.
We want to thank everyone for all your support and for having your fingers crossed.
19. 5 .2019
Včera chlapci prespali v tábore nad komínom a dnes sa presunuli tesne pod hrebeň, kde si postavili stan na nasledujúcu noc. Ráno sa uvidí, čo ďalej.
The guys spent last night in a camp above the chimney. Today they moved right bellow the ridge, where they built a tent and will spent the upcoming night. They’ll decide what to do next in the morning.
18. 5. 2019
Dnes chlapci vyrazili zo základného tábora. Uvidíme, aké počasie bude na hrebeni. Od toho závisí, či budú pokračovať vyššie.
The guys left the base camp today. They’ll decide to continue farther up depending on the weather conditions at the ridge.
13. 5. 2019
Peter, Horia a Marius sa museli kvôli silnému vetru vrátiť zo severozápadného hrebeňa späť do základného tábora. Teraz čakajú na priaznivú predpoveď počasia, aby mohli absolvovať ďalší pokus o výstup na vrchol. Nasledujúcu fotografiu poslal Peter z lezenia v komíne vstupnej veže hrebeňa.
Due to strong winds, Peter, Horia, and Marius have left the northwestern ridge and returned to the base camp. They are waiting for better weather conditions, so they can give the ascent another go. Peter sent this photo from climbing on the chimney of the entry tower.
8. 5. 2019
Konečne máme za sebou prvú, technicky najnáročnejšiu časť nášho prvovýstupu. Preliezli sme stenu a komín vstupnej veže hrebeňa s obtiažnosťou V+, A1, M5. Je to síce zatiaľ tak trochu bludisko, ale pokúsime sa nájsť čo najbezpečnejšiu cestu ďalej. Sme síce trochu pootĺkaní a doudieraní od večne padajúcich kameňov a ľadu, no žiadne vážnejšie zdravotné problémy vďakabohu nemáme. Dúfam, že to takto zostane aj naďalej a verím, že ak sa trochu upraví počasie k lepšiemu, tak sa nám v najbližších dňoch podarí doliezť k vytúženému hrebeňu.
We finally finished the first, but technically most difficult part of our first ascent. We climbed the wall and the chimney of the ridge’s entry tower (difficulty V+, A1, M5). So far it’s been a bit of a maze, but we’ll try to find the safest route forward. We’re slightly bruised from the falling stones and pieces of ice, but with no serious injuries. I hope we’ll remain without any health issues, and if the weather gets better, I believe we could reach the summit in the upcoming days.
5. 5. 2019
Už to vyzeralo naozaj nádejne. Preliezli sme previsnutý komín a na vrchol vstupnej veže hrebeňa nám zostalo ešte asi sto metrov lezenia. Náš optimizmus však schladil silný vietor, ktorý nás na dva dni zavrel v základnom tábore a namiesto lezenia sme si trénovali prácu s lanom pri fixovaní našich stanov. Stena je olepená snehom a lavíny padajú aj tam, kde by sme ich naozaj nečakali. Dúfam, že sa podmienky čoskoro upravia a my sa budeme môcť vrátiť do steny.
It looked very promising. We climbed the overhanging chimney, with around a hundred metres of climbing left to the peak of the ridge’s entry tower. Our optimism quickly dissapeared as bursts of strong cold wind entrapped us in the base camp. Instead of climbing, we trained our rope skills by anchoring the tents. The wall is covered with snow, and avalanches are falling even in places we were not expecting. I hope that the conditions will get better soon, and we’ll be able to get back on the wall.
1. 5. 2019
Už sme pod Dhaulágirí takmer dva týždne a hora je tohto roku mimoriadne tichá a zatiaľ aj mimoriadne odmietavá. V základnom tábore, cez ktorý sme prechádzali počas nášho aklimatizačného výstupu do Francúzskeho sedla, stoja iba tri stany nepálskych výškových nosičov čakajúcich na jedného nepálskeho horolezca. V našom základnom tábore pod severozápadným hrebeňom sme spolu s naším kuchárom Gyalzenom a jeho pomocníkom Narisom dokopy piati. Po aklimatizácii sa už naplno venujeme lezeniu v štítovej stene piliera a zatiaľ sa nám po troch lezeckých dňoch podarilo preliezť tri štvrtiny steny. V záverečnom komíne, ktorý sme pred dvoma rokmi s chlapcami nazvali „komín Ošarpancov“, sme sa dostali do previsnutej časti približne v jeho polovici. Komín je pravdepodobne posledná veľká prekážka pred vstupom na samotný hrebeň, ktorý by už nemal byť až tak technicky náročný. Aspoň dúfame, že nebude, ale všetko sa uvidí, až keď tam budeme.
We’ve been at the base of Dhaulágirí for almost two weeks. The mountain seems to be extraordinarily quiet and unwelcoming this year. The base camp we visited during our acclimatization ascent into the French couloir is mostly empty. Only 3 tents of Nepali porters, who are waiting for a Nepali climber, are present. There’s five of us in the base camp at the base of the northwestern ridge – us three, the cook Gyalzen, and his assistant Naris. Following the acclimatization, we’ve been fully focused on the climb in the peak’s wall pillar, and we are now three fourths through. In the final chimney, which we named “The Ošarpancov Chimney” two years ago, we got to an overhanging part located approximately halfway up the chimney. The chimney is probably the last big obstacle before arriving at the ridge, which shouldn’t be technically difficult itself. At least we hope it won’t be, but everything is yet to be seen.
26. 4. 2019
24. 4. 2019
Pred výstupom treba pripraviť „puju“. Puja je budhistický obrad, počas ktorého sú členovia expedície a ich vybavenie požehnané. Tento obrad mali včera chlapci v základnom tábore (Japanese Base Camp).
Before the ascent itself, you need to prepare a „puja“, a Buddhistic ceremony during which the members of the expedition as well as their equipment are blessed. This ceremony was held yesterday at the base camp (The Japanese Base Camp).
22. 4. 2019
Aklimatizačný výstup do francúzskeho sedla (5460m). Všetci traja tam strávili noc a na druhý deň sa vrátili naspäť.
The acclimatization ascent into the French couloir (5460 metres). All three of them spent the night there, and came back the next day.
19. 4. 2019
Pred týždňom Peter, Horia a Marius vyrazili z Darbangu a po 6 dňoch pochodu včera došli do Japanese Campu vo výške 4200m, ktorý bude ich základným táborom. Momentálne ešte čakajú na zvyšok svojho materiálu. Počasie zatiaľ nie je ideálne, búrky a sneh sú na dennom poriadku, no dúfame, že sa čoskoro umúdri.
Peter, Horia, and Marius left Darbang a week ago. They arrived at a Japanese camp yesterday, after a 6-day walk. This camp, located at 4200 meters, will serve as their base camp. They are currently waiting for the rest of their equipment. The weather is not ideal, with daily storms and snowing, but we hope it will get better soon.
10. 4. 2019
Vždy ma upokojoval pohľad na lietajúce vtáky. Sedím pri jazere Fewa v Pokhare, čakám na kuchára Gyalzena, sledujem kŕdeľ paraglidistov a funguje to tiež. Aklimatizačná časť tohtoročného himalájskeho dobrodružstva je úspešne za nami a zajtra spolu s Horiom, Mariusom a Gyalzenom vyrážame na cestu do základného tábora pod Dhaulágirí. S Marienkou, Zuzkou, Tomášom, Janom a Jirkom sme si užili záľahy snehu a výdatné etapy, ale aj nádherné výhľady v okolí Manaslu a tak ako každý rok aj výstupy na osvedčené aklimatizačné vrcholy a sedlá v údolí Solo Khumbu a Gokyo. Po mimoriadnom februárovom snežení je všade veľa snehu, populárny Annapurna Base Camp, kde bol Horia zapáliť sviečku pri pamätníčku nášho priateľa Iňakiho Ochou jedna z obrovských lavín úplne zničila, do základného tábora pod Manaslu sa kvôli snehu ešte stále nedá dostať, tak uvidíme, čím nás prekvapí tretia zo sestier, Dhaulágirí. Náš základný tábor pod jej severozápadným hrebeňom plánujeme postaviť 16. apríla a podľa aktuálnych podmienok doladíme detaily nášho výstupu. O predpoveď počasia sa nám tak ako každý rok bude starať portugalský horský meteorológ Vitor Baia a v kuchynskom stane sa bude zvŕtať spoľahlivý Gyalzen, ktorý tu bol s nami aj pred dvoma rokmi, kedy sa nám spolu s Miškom Sabovčíkom podarilo vystúpiť na vrchol severovýchodným hrebeňom. Podarí sa nám to aj v tejto slovensko – rumunskej zostave? Bude k nám Dhaulágirí aj tentoraz rovnako milá a prívetivá? Klasické predexpedičné otázky, trocha neistoty a veľa odhodlania. Určite však urobíme všetko preto, aby sme mohli domov posielať samé dobré správy. Držte nám palce.
PS: Ani sa mi nechce veriť, že 8. apríla uplynulo už desať rokov odo dňa, kedy na Dhaulágirí navždy zostal náš dobrý kamarát a spolulezec Piotrek Morawski.
Watching birds fly by always calmed me down. Now I’m sitting at the lake Fewa in Pokhara, waiting for our cook Gyalzen, watching a flock of paragliders, and it works as well. The acclimatization part of this year’s Himalayan adventure has been successfully finished. Tomorrow Horia, Marius, Gyalzen, and I, set out to the base camp at Dhaulagiri. All of us – Marienka, Zuzka, Tomáš, Ján, and Jirka – we’ve enjoyed piles of snow, fulfilling treks, and spectacular views in the surroundings of Manaslu, but also ascends to the acclimatization summits in the Solo Khumbu valley and Gokyo. This February has been rich in snow. Horia lit a memorial candle for our friend Iňaki Ochou in the famous Annapurna Base Camp, which has been destroyed by an avalanche. Manaslu base camp is still inaccessible due to the high amount of snow, so we shall see what Dhaulagiri, the third from the sisters, has prepared for us. Our basecamp is at her Northwest ridge. We plan to build it on April 16th, and the ascend will be planned according to the upcoming conditions. As every year, Vitor Baia oversees the weather forecasts, and Gyalzen will claim the kitchen tent as his home, as he did two years ago. Back then, Miško Sabovčík and I successfully reached the summit through the Northeastern ridge. Will this current Slovak-Romanian team be equally successful? Will Dhaulagiri be welcoming again? These are common questions prior to an expedition, together with a bit of uncertainty and a lot of commitment. We’ll make sure to do everything, so we’ll send home only good news. Wish us luck.
PS: I cannot believe that on April 8th, 10 years had already passed after our good friend and co-climber, Piotrek Morawski, has left us.
