Pomaly sa v horách rozbieha letná sezóna a to znamená, že jarná himalájska sezóna sa definitívne skončila. Túlanie sa a lezenie v najvyšších veľhorách sveta vystriedali výstupy a lezenie vo veľhorách najnižších, pre mňa však určite najmilších, mojich rodných Vysokých Tatrách. Mačky som definitívne odložil a konečne si užívam teplé dni, šantiace kamzíky na rýchlo sa zmenšujúcich snehových poliach a pohodu na tatranských vrcholoch. Tie himalájske boli tento rok ku mne i k mojim talianskym priateľom Nives a Romanovi mimoriadne odmietavé. V juhovýchodnej stene Kangbačenu, presnejšie v pilieri vedúcom na vrchol panenského Yalugu sa ženili čerti. Každodenné sneženie a vietor zmenili našu plánovanú trasu na lavínovú pascu a naše pokusy sa nakoniec skončili pod skalnou stienkou vo výške 6200 metrov. Po hrôzostrašnom bivaku, keď nás celú noc zasypávali lavíny a hromadiaci sa sneh sa snažil vytlačiť náš maličký stan z pracne vysekanej plošinky sme pochopili, že tentoraz nás hora na vrchol nepustí. Nakoniec sme boli radi, že sme toto dobrodružstvo zdraví prežili. Čo sa dá robiť, hory sú niekedy také. Ako povedal Reinhold Messner: „Hory nie sú spravodlivé ani nespravodlivé, sú len nebezpečné.“ A Yalung bol tento rok naozaj mimoriadne nebezpečný. S Nives, Romanom a našimi chlapcami z kuchyne Man Bahadurom a Norom sme prežili niekoľko týždňov romantickej samoty v jednej z najkrajších oblastí Himalájí, na ľadovci medzi posvätnou Kumbhakarnou (Jannu) a Kančendžongou a boli to naozaj nezabudnuteľné týždne.
Ďakujem všetkým, ktorí mi pri príprave a organizácii tejto expedície pomohli a tiež vám všetkým, ktorí ste mi držali palce.
Romano, Nives a Peter pred odchodom z Kathmandu.
Základný tábor na ľadovci Yalung a Kumbhakarma.
Yalung zo základného tábora.
JV stena s vrcholmi Yalung vľavo a Kangbachen.
Peter na nástupe do steny.
Peter a Romano v úvodnom snehovom poli.
Nives v ľadopáde.
Bivak v JV stene.
16.5.2024
Čaro alpského lezenia, pri ktorom ste sami a všetko si musíte odniesť…
A o tom bola aj tohtoročná expedícia Petra, Nives a Romana. Dokonca aj BC mali iba sami pre seba. Samozrejme, okrem nich troch bol v BC kuchár a jeho pomocník. Výstup bol plánovaný bez kyslíka (nemali ho ani v BC na lekárske účely), fixných lán a bez výškových sprievodcov a nosičov.
Tohtoročné jarné obdobie bolo hlavne o množstve snehu, ktorý napadol, a tým sa sťažoval postup celej expedície. Každodenné sneženie s pár peknými dopoludniami neveštilo nič dobré. Aj napriek tomu sa Peter, Nives a Romano rozhodli v nedeľu vyraziť do steny. V nedeľu prespali bod stenou vo výške 5 650 m. V pondelok pokračovali v ťažkom snehu a dostali sa do výšky 6 100 m, kde prežili nie príliš príjemnú noc. Keďže sa počasie nezlepšovalo a ďalší postup by bol ešte nebezpečnejší, rozhodli sa zostúpiť naspäť do BC. Pre aktuálne podmienky v stene, množstvo ťažkého snehu a neustále každodenné sneženie sa dnes rozhodli v prvovýstupe nepokračovať a expedíciu na Kangbachen ukončiť.
Správy písala Mária Hámor
10. 5. 2024
2. 5. 2024
Po vybavení všetkých formalít na ministerstve turistiky a príchode Nives a Romana sa začala cesta znova smerom pod Kangbachen. Tohto roku si postavili základný tábor nie na zelenej lúke v Ramche, ale na ľadovci. V týchto dňoch začínajú prvé kroky výstupu juhovýchodnou stenou Kangbačenu.
Prvá časť tohtoročného himalájskeho dobrodružstva ubehla ako voda. Horúci Bhadrapur, čajové plantáže v Ilame, rušný Taplejung, no hlavne divoká príroda, absolútny pokoj a nádherné kopce v oblasti, ktorej kraľuje Kančendžonga. Putovanie údolím divokej rieky Tamor až do oblasti Lumba Sumba Himal, ktorá nás privítala množstvom snehu, fujavicami i lavínami. Výstup na veterný Pikey Peak, z ktorého sa otvára výhľad na Himaláje od Kančendžongy na východe až po Annapurnu ďaleko na západe. Návrat do Káthmandu, sušenie, balenie a posledné prípravy pred odchodom do základného tábora na ľadovci Yalung, pod juhovýchodnou stenou Kangbačenu. Podarí sa nám ju preliezť a dotknúť sa vrcholu doposiaľ nezdolaného Yalungu? Spolu s Nives a Romanom dúfame že áno, ale skutočná odpoveď na túto otázku zatiaľ ešte stále poletuje v himalájskom vetre.
Peťo, nevadí, ako ťa poznám, len tak ľahko by ste neskončili, určite tie podmienky boli extrémne. Rád sa s Tebou doma na Slovensku stretnem. Držal som palce.
Milan