Kabru (7 412 m) – západná stena / West Face

„HIMALAYAN TRAD“ (D !, 50-60° ) – prvovýstup / First Ascent

Nives Meroi (Italy), Romano Benet (Slovenia), Peter Hámor (Slovakia)

$DCIM\100GOPRO\GOPR0007.$

Základný tábor sme postavili 11. 4. vo výške 5 100 metrov, na skalnej terase ľadovca Yalung Glacier, priamo pod západnou stenou Kabru. Počasie nebolo ideálne. Sneženie a vietor sa striedali v nepravidelných intervaloch a náš prvý pokus sme museli 19. 4. vo výške 6 000 metrov prerušiť a zostúpiť do základného tábora.

Po perióde zlého počasia sme 2. 5. opäť vyrazili. Podarilo sa nám prekľučkovať nepríjemným úsekom plným skrytých trhlín a nebezpečných serakov do výšky približne 6 300 metrov, kde sme našli relatívne bezpečné miesto pre náš stan. Náš druhý bivak bol krátky. Vstávali sme o pol druhej a 4. 5. o tretej v noci sme vyrazili na vrchol. Vitorova (Vitor Baia) predpoveď počasia bola optimistická a noc bola naozaj pokojná, aj keď veľmi chladná. Sneh, ktorý napadol za posledných desať dní bol nepríjemný a nebezpečný. Východ slnka nás zastihol tesne pod hrebeňom spájajúcom Talung a Kabru. Tu bol už terén trochu miernejší, ale kvôli lavinóznemu snehu a obrovským prevejom stále veľmi nebezpečný. Vďaka bohu sa nám podarilo bezpečne preliezť hrebeň i posledné strmé skalné a ľadové úseky tesne pod vrcholom a o 17:00 h sme všetci traja konečne stáli na 7 412 metrov vysokom vrchole Kabru.

Urobili sme pár vrcholových fotografií a takmer okamžite sme začali zostupovať. Spočiatku boli naše stopy ešte dobre viditeľné a tak sme bez väčších problémov pokračovali v zostupe aj po zotmení. Problémy nastali až v závere, keď sa nám dlho nedarilo nájsť náš stan a bolo jasné, že prípadný bivak v týchto podmienkach by určite neostal bez následkov. Nakoniec všetko dobre dopadlo a o 23:00 h sme si mohli konečne vydýchnuť, trochu sa zohriať a poriadne sa napiť v pohodlí nášho stanu vo výške 6 300 metrov. Nasledujúci deň sme pokračovali v zostupe do základného tábora.

Náš prvovýstup v západnej stene Kabru bol vedený ľahkým, férovým štýlom, vlastnými silami, bez použitia fixných lán, umelého kyslíka, budovania výškových táborov, použitia vrtuľníka a v stene po nás okrem niekoľkých bambusových tyčiek nič nezostalo. Aj preto sme sa rozhodli túto našu cestu pomenovať „Himalayan Trad“. Je to pekná a logická línia, na ktorej prelezenie však potrebujete aj trochu šťastia, pretože v prípade zlých snehových podmienok môže byť veľmi nebezpečná.