Peter Hámor je slovenský výškový horolezec a medzinárodný horský sprievodca, ktorý počas svojej kariéry absolvoval množstvo zaujímavých expedícií a náročných výstupov v najvyšších pohoriach sveta a na svojom konte má pätnásť výstupov na vrcholy všetkých štrnástich osemtisícoviek. Prvým osemtisícovým vrcholom, na ktorý sa mu podarilo vystúpiť, bola najvyššia hora sveta Mount Everest (8 848 m). Dvakrát stál na vrchole Annapurny (8 091 m), ktorá je medzi horolezcami považovaná za najnebezpečnejšiu osemtisícovku. Prvý raz to bolo v roku 2006, kedy sólovým výstupom dlhým východným hrebeňom zavŕšil výstup novou cestou v južnej stene Annapurny, cez vrchol Roc Noir (7 485 m), ktorú preliezol spolu s Poliakmi Piotrom Pustelnikom a Piotrom Morawskim. Okrem Annapurny zdolal v tom istom roku aj Čho Oju (8 201 m) a Broad Peak (8 047 m). Nasledovali výstupy Diamírskou stenou na Nanga Parbat (8 126 m) v roku 2007, traverz Gašerbrumu I (8 068 m) z juhu na sever alpským štýlom, v kombinácii s výstupom na Gašerbrum II (8 035 m) v roku 2008. V roku 2010 sa mu podaril druhý výstup na Annapurnu, tentoraz klasickou cestou v severnej stene a v roku 2011 francúzska cesta na Makalu (8 463 m). V roku 2012 najprv sám vystúpil britskou cestou na tretiu najvyššiu horu sveta Kančendžongu (8 586 m) a úspešnú sezónu zavŕšil výstupom na druhý najvyšší vrchol sveta K2 (8 611 m). V roku 2013 vystúpil na štvrtú najvyššiu horu sveta Lhoce (8 516 m) a na jar 2014 na najnižšiu z osemtisícoviek Šiša Pangmu (8 027 m). V roku 2016 sa mu podarilo vystúpiť na Manaslu (8 163 m) a 15. mája 2017 na Dhaulágirí (8 167 m), čím skompletizoval takzvanú Korunu Himalájí – výstupy na všetkých štrnásť osemtisícoviek. V roku 2018 sa so svojim rumunským spolulezcom Horiom Colibasanuom pokúsil o traverz Mount Everestu zo severu na juh, ale kvôli zlým podmienkam a veľkému lavínovému nebezpečenstvu museli nakoniec svoj výstup vo výške 7 300 metrov prerušiť. V rokoch 2019 a 2021 upriamil svoju pozornosť na doposiaľ neprelezený severozápadný hrebeň Dhaulágirí, na ktorom sa mu spolu s Rumunmi Horiom Colibasanuom a Mariusom Ganem podarilo v roku 2021 vystúpiť do výšky 6 800 metrov, kde ich ďalší postup ukončila lavína. O rok neskôr sa s tými istými partnermi pokúsil o svoj druhý výstup britskou cestou na Kančendžongu, ktorý sa však rozhodol vo výške 8 400 metrov kvôli začínajúcim omrzlinám prerušiť. V máji roku 2023 sa mu spolu s Taliankou Nives Meroi a Slovincami Romanom Benetom a Bojanom Janom podarilo urobiť pekný prvovýstup v dovtedy neprelezenej západnej stene hory Kabru South (7 318 m), ležiacej vo východnej časti Himalájí, na hraniciach Nepálu a indického Sikkimu.
Peter Hámor je zatiaľ jediným Slovákom, ktorý má na svojom konte okrem Koruny Himalájí aj Korunu Zeme, keď sa mu po výstupe na Mount Everest v roku 1998 podarilo v priebehu rokov 2000 až 2003 vystúpiť aj na najvyššie vrcholy ostatných kontinentov – Carstensz Pyramid na Novej Guinei, Denali v Severnej Amerike, Kilimandžáro v Afrike, Aconcagua v Južnej Amerike, Elbrus v Európe a Mount Vinson v Antarktíde. Svoje zážitky z týchto výstupov a ciest zhrnul a zaznamenal v knihe KORUNA ZEME (2004).
Okrem výstupov na najvyššie vrcholy a výprav do najznámejších pohorí i málo prebádaných kútov sveta a na svojom konte aj veľa náročných výstupov a prvovýstupov v rodných Vysokých Tatrách a lezie aj v Alpách, kde sa mu okrem iného podarilo skompletizovať takzvanú „alpskú trilógiu“ – výstupy severnými stenami Eigeru, Matterhornu a Grandes Jorasses.
Za svoje športové výkony získal viacero ocenení (Najlepší športovec roka 2017 v neolympijských športoch, Krištáľové krídlo za rok 2017, Zlatý odznak JAMESu, Cena mesta Poprad, Cena PSK …).
Prehľad najzaujímavejších výstupov:
2023
- Kabru South, (7 318 m), Himaláje, západná stena, prvovýstup, vrchol 12. 5. 2023
2022
- Kančendžonga (8 586 m), Himaláje, juhozápadná stena, dosiahnutá výška 8 400 m
2021
- Dhaulágirí (8 167 m), Himaláje, severozápadný hrebeň, prvovýstup, dosiahnutá výška 6 800 m
2020
- Lobuche East (6 119 m), Himaláje, juhovýchodný hrebeň, vrchol 21. 3. 2020
2019
- Dhaulágirí (8 167 m), Himaláje, severozápadný hrebeň, prvovýstup, dosiahnutá výška 6200 m
2018
- Mount Everest (8 848 m), Himaláje, juhozápadná stena, dosiahnutá výška 7 300 m
2017
- Dhaulágirí (8 167 m), Himaláje, severovýchodný hrebeň, Švajčiarska cesta, vrchol 15. 5. 2017
- Island Peak (6 189 m), Himaláje, vrchol 25. 3. 2017
2016
- Manaslu (8 163 m), Himaláje, severovýchodná stena, Japonska cesta, vrchol 10. 5. 2016
2015
- Manaslu (8 163 m), Himaláje, dosiahnutá výška 6 400 m
2014
- Šiša Pangma (8 027 m), Himaláje, severná stena, Iňakiho cesta, vrchol 30. 4. 2014
- Island Peak (6 189 m), Himaláje, vrchol 21. 3. 2014
2013
- Lhoce (8 516 m), Himaláje, západná stena, vrchol 21. 5. 2013
- Island Peak (6 189 m), Himaláje, vrchol 23.4.2013
2012
- Kančendžonga (8 586 m), Himaláje, juhozápadná stena vrchol 17. 5. 2012
- K2 (8 611 m), Karakoram, Abruzziho rebro, vrchol 1. 8. 2012
2011
- Makalu (8 463 m), Himaláje, francúzska cesta, vrchol 21. 5. 2011
2010
- Annapurna (8 091 m), Himaláje, severná stena, vrchol 27. 4. 2010
2009
- Dhaulágirí (8 167 m) , Himaláje, dosiahnutá výška 6 400 m
2008
- Ama Dablam (6 856 m), Himaláje, vrchol 3. 4. 2008
- Annapurna (8 091 m), Himaláje, severozápadná stena, dosiahnutá výška 7 900 m
- Gašerbrum I (8 068 m), Karakoram, traverz z juhu na sever alpským štýlom, vrchol 25. 6. 2008
- Gašerbrum II (8 035 m), Karakoram, rakúska cesta, vrchol 6. 7. 2008
2007
- Nanga Parbat (8 126 m), Himaláje, Diamírska stena, vrchol 15. 7. 2007
- K2 (8 611 m), Karakoram, non-stop výstup Česenovým pilierom (cesta Baskov), dosiahnutá výška 8 000 m
2006
- Čho Oju (8 201 m), Himaláje, západná stena, vrchol 24. 4. 2006
- Annapurna (8 091 m), Himaláje, nová cesta „Trilogy Route“ v južnej stene Roc Noir a sólový výstup na hlavný vrchol východným hrebeňom, 1. slov. výstup, vrchol 21. 5. 2006
- Broad Peak (8 051 m), Karakoram, Messnerová cesta, 1. slov. výstup, vrchol 8. 7. 2006
2005
- Denali (6 194 m), Aljaška, Washburn Route, vrchol 17. 6. 2005
2004
- Annapurna (8 091 m), Himaláje, južná stena, Boningtonova cesta, dosiahnutá výška 7 400 m
2003
- Mount Vinson (4 897 m), Antarktída, juhovýchodný pilier, 1. slov. výstup, vrchol 3. 1. 2003
- Aconcagua (6 962 m), Andy, severozápadná stena, vrchol 25. 1. 2003
2002
- Aconcagua (6 962 m), Andy, severozápadná stena, vrchol 18. 1. 2002
- Aconcagua (6 962 m), Andy, Polish Glacier Direct Route, vrchol 23. 1. 2002
- Elbrus (5 642 m), Kaukaz, Sottajevova cesta, vrchol 3. 7. 2002
2001
- Denali (6 194 m), Aljaška, Washburn Route, vrchol 17. 6. 2001
- Denali (6 194 m), Aljaška, West Rib, vrchol 20. 6. 2001
- Kilimandžáro (5 896 m), Tanzánia, Shira Route, vrchol 20. 12. 2001
2000
- Carstenszová Pyramída (4 884 m), Nová Guinea, 1. slov. výstup, vrchol 10. 11. 2000
- Ngga Pulu (4 864 m), Nová Guinea, 1. slov. výstup, vrchol 8. 11. 2000
1998
- Mount Everest (8 848 m), Himaláje, severovýchodný hrebeň, vrchol 19. 5. 1998
1996
- Lhoce (8 516 m), Himaláje, západná stena, dosiahnutá výška 7 300 m
1995
- Eiger (3 970 m) – Alpy, severná stena, vrchol
1994
- Grandes Jorasses (4 208 m) – Alpy, severná stena, vrchol
1993
- Matterhorn (4 482 m) – Alpy, severná stena, vrchol
1988
- Chan Tengri (6 995 m), Ťan Šan, západný hrebeň, dosiahnutá výška 6 800 m
1986
- Pik Korženevskej (7 105 m), Pamír, Cetlinova cesta, vrchol 29. 7. 1986
Vážený pán Hámor. Práve vychádza nová učebnica geogafie pre 6. ročník ZŠ (vydavateľstvo Taktik), na ktorej som sa väčšinovo podielal. V jednej z geografických čítaniek som spomenul Vaše priezvisko ako najúspešnejšieho slovenského horolezca. Dúfam, že Vám to nevadí. S pozdravom Jožo Sasko.