Dhaulágirí 2021

Rok 2021 opäť otvoril plány na expedíciu. Kam? Samozrejme – severozápadný hrebeň na Dhaulágirí. Myšlienku pokúsiť sa preliezť poslednú logickú líniu na vrchol jednej z najkrajších hôr Himalájí nosil Peter v hlave od roku 2009, kedy ju uvidel prvý raz. Nádherný priamy hrebeň začínajúci takmer poldruha kilometrovou skalnou bariérou, zakončenou hrozivo vyzerajúcim visutým ľadovcom. Práve tento múr je doteraz neprekonateľnou prekážkou a dôvodom, prečo bol severozápadný hrebeň neprelezený. V roku 2019 sa im (Peter, Horia a Marius) podarilo preliezť bariéru a dostať sa na hrebeň. Nádherný exponovaný hrebeň, ktorý je aj po takmer sedemdesiatich rokoch horolezeckej histórie v nepálskych Himalájach stále neprelezený, čaká.
Podľa aktuálnych správ od našej trojice ich privítalo klasické počasie pod Dhaulágirí. Ráno pekne, na obed sa zamračí, poobede sneží. V bariére ubudlo snehu, to, čo pred dvomi rokmi liezli po snehu, teraz už nemôžu. Netušia ani, čo z materiálu zostalo v depozite, ktorý nechali na hrebeni v roku 2019. V týchto dňoch sa Peter, Horia a Marius snažia o prelezenie bariéry. K tomu potrebujú „iba“ veľa šťastia, dobré počasie a pevné zdravie.
Ešteže je to výškové horolezectvo taký lacný a bezpečný šport. 😊
 
It’s 2021, and the plans for another expedition are being built. The thought to try to climb the last logical line to the peak of one of the most beautiful mountains in the Himalayas was on Peter’s mind since 2009, when he saw it for the first time. A beautiful straight ridge, beginning with almost a kilometer and a half-long rock barrier, and ending with a horrific-looking glacier. This exact wall is an unconquered obstacle and the reason why the northwest ridge is unclimbable. In 2019, Peter, Horia, and Marius managed to climb the barrier and reach the ridge. A beautiful, exposed ridge, waiting to be climbed after almost seventy years of Himalayan climbing history.
According to the latest news from our trio, they were welcomed under Dhaulagiri by expected weather. Clear mornings, cloudy noons, and snowing in the afternoons. The barrier lost some of its snow, meaning what they climbed two years ago through snow, now they cannot do. They are also not sure how much equipment is left in the deposit left at the ridge in 2019. During these days, Peter, Horia, and Marius are attempting to climb the barrier. To be successful, they need ”only“ a lot of luck, good weather, and good health. It’s good that mountain climbing is such a cheap and safe sport 😊
 
Vlajky vlajú pred nástupovou stenou SZ hrebeňa
 
***

Rok 2020 priniesol ďalšiu expedíciu na severozápadný hrebeň Dhaulágirí. Jej súčasťou majú byť dve lezecké dvojky – Peter s Michalom Sabovčíkom a Horia Colibasanu s Mariusom Gane. Na aklimatizácii v oblasti Solo Khumbu dostal Peter informáciu, že Mariusovi sa nepodarilo odletieť z Rumunska. Pandémia koronavírusu už letela svetom, Nepál sa uzavrel, letiská tiež. Do platnosti vstúpil lockdown a aj v Nepále všetkých cudzincov sťahovali z dolín do Káthmandu a pomocou repatriačných letov ich vracali do rodných krajín. Tak sme sa aj my dostali domov – najprv do tzv. štátnej karantény v Gabčíkove, potom do pokračujúcej karantény na chatu, ktorú nám požičali priatelia. A bolo po expedícii.

 
Year 2020 brough another expedition to the northwestern ridge of Dhaulagiri. This expedition contained two climbing pairs – Peter and Michal Sabovčík, and Horia Colibasanu with Marius Gane. During the acclimatization in the Solo Khumbu area, Peter learned that Marius did not manage to fly from Romania. The COVID-19 pandemic was in full bloom, Nepal closed its borders, including the airports. The lockdown started, and all foreigners were pulled from the valleys to Kathmandu and returned to their native countries through repatriating flights. That’s how we got home as well. First into the state-mandated quarantine in Gabčíkovo, followed by prolonged quarantine in a forest cabin we were lent from our friends. The expedition was finished.
 

***

Prišiel rok 2019 a znova je naštartovaná miniexpedícia troch horolezcov – Peter, Horia Colibasanu a Marius Gane (obaja Petrovi spolulezci sú z Rumunska) a teraz je ich cieľom severozápadný hrebeň na Dhaulágirí. Po troch týždňoch hľadania čo najbezpečnejšej trasy a lezenia sa im podarilo dostať na samotný hrebeň do výšky takmer 6 000 metrov. Terén na hrebeni sa zdal miernejší a chlapci boli presvedčení, že už ich nemôže nič zastaviť. No zlepšenie počasia neprišlo, pribudol silný vietor a na exponovanom hrebeni to bolo nepríjemné a nebezpečné.  Po treťom pokuse ich vietor na hrebeni nepustil ani o krok ďalej.  Bez nádeje na zlepšenie počasia sa rozhodli expedíciu ukončiť.

The year is 2019, and a mini-expedition, consisting of Peter, Horia Colibasanu, and Marius Gane (both from Romania), is aiming for the northwest ridge of Dhaulagiri. After three weeks of searching for the safest route and climbing, they managed to reach the ridge at almost 6,000 meters. The terrain on the ridge seemed feasible, and they were sure nothing can stop them. However, good weather did not arrive, on the contrary, strong winds emerged, making the exposed parts of the ridge unpleasant and dangerous. After their third attempt through the wind, they couldn’t pass through. Without the outlook of better weather, they decided to end the expedition.

***

V roku 2018 si Peter so svojím rumunským spolulezcom Horiom naplánovali traverz Everest – Lhotse. Vybrali si americkú cestu, tzv. Hornbeinovu, z roku 1963, ktorá je síce ťažká, ale podľa ich názoru leziteľná a umožňuje traverz Everestu zo severu na juh. Jej prednosťou je fakt, že je pomerne dostatočne vzdialená od rušnej „normálky“ vedúcej na vrchol cez Južné sedlo, čo dáva lezeniu na najvyššiu horu sveta úplne iný rozmer. Everest im však v roku 2018 nedal žiadnu šancu. Kombinácia silného vetra, ktorý im znepríjemňoval život takmer do polovice mája, a každodenného sneženia urobila zo snehových polí a žľabov vedúcich na západný hrebeň smrteľnú pascu a platne modrého vodného ľadu, ktorým sa pôvodne chceli vyhnúť, boli nakoniec tými najmenej nebezpečnými úsekmi, ktoré liezli. Keď sa im ani na štvrtý pokus nepodarilo preraziť na hrebeň a predpoveď počasia neveštila nič dobré, rozhodli sa expedíciu ukončiť.

In 2018, Peter and his Romanian climbing partner Horia planned an Everest-Lhotse traverse. They had chosen the American route, a.k.a. the Hornbein route, from 1963. This route is difficult, but according to them climbable, and allows one to traverse Everest from the north to the south. The advantage is that it’s pretty far from the busy “normal” route, which leads to the peak through the South saddle, making the climbing to the highest mountain in the world a whole new dimension. Everest, however, didn’t give them a single chance in 2018. The combination of strong wind, making their life difficult until the half of May, and everyday snowfall resulted in snow fields and crevices leading to the west ridge turning into a deathly trap. In the end, the large plates of blue ice that they wanted to avoid, turned out to be the least dangerous parts they climbed. After the fourth unsuccessful attempt to reach the ridge and weather forecast predicting nothing good, they had decided to terminate the expedition.

***

V roku 2017 sa po dlhom čase uskutočnila čisto slovenská expedícia na Dhaulágirí. Okrem Petra v nej boli Michal Sabovčík, Tomáš Petrík a Michal Gabriž. Už vtedy poškuľovali po severozápadnom hrebeni a chceli sa do neho pustiť hneď po výstupe „normálkou“. Ale nakoniec boli radi, keď Peter s Michalom Sabovčíkom vystúpili 15. 5. 2017 na vrchol. Michal Gabriž a Tomáš Petrík sa pre chorobu museli vrcholu vzdať.

After a long time, 2017 brough us a completely Slovak expedition to Dhaulagiri. Other than Peter, it was comprised of Michal Sabovčík, Tomáš Petrík and Michal Gabriž. Back then, they were already considering the northwestern ridge, and wanted to go there immediately after the “normal” route ascent. In the end, they were happy to reach the peak on May 15th. Michal Gabriž and Tomáš Petrík had to terminate early due to sickness.

8. 4. 2021

Dnes čaká chlapcov puja. Počas obradu žiadajú miestne božstvá o šťastie a ochranu, lebo horolezci sa pripravujú na výstup. Požehná sa horolezecké vybavenie, určite aj jedlo a pitie. Modlitebné vlajočky pochádzajú ešte z minulého roka, daroval im ich lama Rinpoche z Pangboche v údolí Solo Khumbu.

Today is day of puja. During this ceremony, they will ask local deities for luck and protection, as climbers get ready to climb up the mountain. Equipment, food, and drinks are all blessed. Prayer flags are from last year. They were a gift from Lama Rinpoche from Pangboche in the Solo Khumbu valley.

4. 4. 2021

V Káthmandu sa zišli Peter s Horiom a Mariusom. Pred tým, ako dostali povolenie na kopec, museli ešte všetci traja absolvovať PCR testy. V  pondelok ráno už mohli odletieť do tzv. Italian BC pod severozápadnou stenou Dhaulágirí.

Peter met in Kathmandu with the Romanian mountain climbers – Horia Colibasanu and
Marius Gane. Before they were approved to climb the mountain, all three of them had to get PCR tests done. On Monday morning, they could finally fly to the Italian BC under the
northwestern wall of Dhaulagiri.

Nakoniec sa podarilo odletieť do Nepálu 10. marca. Pred odchodom na letisko sme museli vybaviť množstvo papierov, čo kedysi nebývalo zvykom. Našťastie, podarilo sa nám to a po  päťdňovej karanténe v Káthmandu a následnom PCR teste sme sa vydali na aklimatizáciu na cestu okolo Annapurien. V Káthmandu, ale aj v okolitých dolinách výrazne cítiť úbytok turistov zo zahraničia. Pre nás bolo síce príjemné stretávať len minimum cudzincov, ale pre  to určite nie je dôvod na radosť. Bolo to aj poznať. Väčšina lodgií bola zatvorená, podobne aj malé obchodíky, kde sa kedysi dala kúpiť voda alebo ste si v nich mohli dať „milk cofee“.   Počasie nám na našom aklimatizačnom výlete okolo Annapurien absolútne prialo, ani raz nepršalo. V utorok 23. 3. 2021 sme prešli cez sedlo Thorong La (5 416 m) do Muktinathu. Cestou naspäť sme prešli cez Poon Hill, kde nám v nádhernom počasí pózovala Dhaulágirí a Annapurny. Aklimatizačný okruh sme uzavreli v Landruku a následne sme zišli do Pokhary.

We managed to catch a flight to Nepal on March 10. We had to do a lot of paperwork before even getting to the airport, which was unusual when compared to previous years. We were lucky to get everything done. We then spent five days of quarantine in Kathmandu, followed by a PCR test, after which we headed out to the Annapurna trek. The lack of tourism can be felt not only in Kathmandu, but also in the surrounding villages. We were glad to be mostly without other tourists around, but locals had nothing to celebrate, and we could feel that. Most of the lodges, as well as small shops selling water and milk coffee, were closed.
The weather was completely on our side during our trek around the Annapurnas – it didn’t rain once. On Tuesday, March 23rd, we passed the Thorong La mountain pass (5,416 m) to Muktinath. Our way back was through Poon Hill, where we saw the beautiful Dhaulagiri and Annapurnas, posing in great weather. We finished the acclimatization trek in Landruk, and then descended to Pokhara.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *