DIAMONDS ON THE SOLES OF THE SHOES / DIAMANTOVÁ CESTA (D+, 60°) – prvovýstup (prvé prelezenie západnej steny) / First Ascent of West Face
Benet Romano (Taliansko), Hámor Peter (Slovensko), Jan Bojan (Slovinsko), Meroi Nives (Taliansko) / Benet Romano (Italy), Hamor Peter (Slovakia), Bojan Jan (Slovenia), Meroi Nives (Italy)
Základný tábor sme si postavili 18. 4. v Ramche (4 610 m), pri poslednej turistickej „ubytovni“ v doline a hneď 19. 4. sme vyrazili cez vyhliadkové miesto Oktang na druhú stranu ľadovca Yalung, pod západnú stenu Kabru. Ľad, ktorým sme chceli pôvodne začínať bol v hroznom stave a tak sme sa nakoniec presunuli pod ľadopád vľavo od skalnej ostrohy, kde sme si vo výške 4 700 m zriadili depo (crampons point). Napriek nie ideálnemu počasiu sa nám do konca apríla podarilo nájsť cestu cez ľadopád, no 28. 4. sme museli kvôli silnému sneženiu a nebezpečným snehovým podmienkam zostúpiť do základného tábora.
Po perióde zlého počasia sme 4. 5. vyrazili hore. 5. 5. sa nám podarilo nájsť cestu ľadopádom do výšky približne 5 600 m, no kvôli nebezpečnému snehu sme museli opäť zostúpiť do základného tábora a počkať, kým sa podmienky neupravia. Pokus o výstup na vrchol sme začali 9. 5. o 5.30 h v Ramche – Nives Meroi, Romano Benet, Bojan Jan a ja. Naše dva stany sme v ľadopáde aj napriek niekoľkodňovému silnému vetru a sneženiu našli nepoškodené. Nasledujúci deň, 10. 5. sa nám konečne podarilo vykľučkovať von z ľadopádu a postaviť naše dva stany na bezpečnom mieste vo výške 5 700 m. Ešte v ten deň poobede, sme našli prechod cez ľadovú bariéru pred nami a vrátili sme sa do stanov. 11. 5. sme opäť zbalili stany a presunuli sme sa vyššie.
Na hrebeni ešte hučala víchrica, v stene bolo však závetrie a tak sme postavili stany na ako tak bezpečnom mieste, vo výške 6 200 metrov. Vitorova (Vitor Baia) predpoveď počasia bola optimistická a v noci vietor naozaj ustal. O 4.00 h sme vyrazili s úmyslom pokúsiť sa vyliezť až na vrchol. Cez nebezpečný úsek plný trhlín sme doliezli až k „lieviku“ ktorým sa začínala najstrmšia a najnáročnejšia časť výstupu. Strmý a tvrdý vodný ľad, ktorý nás doviedol na „balkón“ pod vrcholovou skalnou pyramídou. Tu bol už terén trochu miernejší a po tvrdom vyfúkanom snehu sa mi o 16.30 h podarilo vystúpiť na 7 318 metrov vysoký vrchol Kabru IV. Niekoľko minút po mne vyliezol na vrchol Bojan a Nives s Romanom
Okamžite sme začali zostupovať, no množstvo zlanení a vŕtanina „abalakových hodín“ nám zabralo dosť veľa času. V zliezaní a zlanovaní sme však pokračovali aj po zotmení. Nakoniec, o 01.30 h, sme sa rozhodli pre bivak vo veľkej ľadovej jaskyni, vo výške približne 6 400 metrov. Chladný bivak sme v závetrí jaskyne všetci prežili a o 5.00 h sme pokračovali v zostupe k našim stanom, kde sme si mohli konečne oddýchnuť a poriadne sa napiť a zohriať sa. Nasledujúci deň sme pokračovali v zostupe do základného tábora v Ramche, kde sme dorazili neskoro poobede.
Náš prvovýstup v západnej stene Kabru IV bol vedený ľahkým, férovým štýlom, bez použitia fixných lán, umelého kyslíka, budovania výškových táborov, alebo akejkoľvek pomoci zvonku. Je to pekná a logická línia, no v prípade sneženia a zlých snehových podmienok môže byť výstup nebezpečný.
We have put up our Base Camp in Ramche (4.610m) right next to the last tourist’s lodge in the valley on April 18th, and very next day, on April 19th we have left for Oktang – which is underneath of the Kabru’s West Face on other side of Yalung glacier. The ice culoir was in terrible condition, so we had to chang direction and move to icefall more on the left at height of 4.700 meters and put up depo (crampons point). Despite the bad weather we have managed to find the way across the Icefall, but on April 28th we were forced to go back to the Base Camp due the heavy snowing and really bad snow conditions.
After the period of bad weather we had a chance to go up again on May 4th. Next day we found the way accross the Icefall to 5.600m. But again – due the dangerous snow conditions we had to go back to Base Camp and had to wait for better day.
The Summit attempt we’ve started in Ramche, on May 9th at 5:30am – Nives and Romano, Bojan and myself. Surprisingly, we have found our two tents after days of strong winds and snowing without any demage. Next day, on May 10th, we succeeded to get out of the Icefall and put up our two tents in the safe place at height of 5.700m. The same day – we have found the way through the Ice Barrier in front of us and got back to tents. On May 11th – we have packed the tents and moved higher.
There was still a blizzard on the ridge, but no wind on the wall, so we put the tents up on the safe point at height of 6.200m. Vitor’s (Vitor Baia) weather forecast was optimistic and the wind stopped during the night. Summit attempt – we have started at 4:00 am. We made it through dangerous section of crevasses to „Funnel“, where the steepest and most demanding part starts.
Steep and hard blue ice led us to „Balcony“ underneath the summit rocky pyramid. There – the terrain was little milder and on hardpacked snow I made it to the Summit of KABRU IV, 7.318m, at 4:30pm. Few minutes after – also Bojan, Nives and Romano.
We have started descent immediately, but lots of rappels and making V-threads took us many hours. We have continued the descent and rappels even after dark. Finally – at 1:30am we decided to bivouac in huge ice cave at the height of 6.400m. We all have survived this cold night and at 5:00am we’ve started to descent to our tents, where we could finally rest a bit, drink enough water and get warm. The very next day – we’ve reached Base Camp in Ramche late in the afternoon.
Our First Ascent in the West Face of Kabru IV was made in light, fair style, without fix ropes, without artificial oxygen, without building camps and without any other help. It is very nice and logic line, in case of snowing or bad snow conditions, the ascent might be quite dangerous.
Blahoželám, Peter! Aj tak si stále frajer :-)! Šťastný návrat domov!